Scénografia sa stala živým umením. Nie je viac iba o dokonale zvládnutom remesle scénických efektov. Je premýšľaním nad priestorom. Miestom, ktoré môže byť konkrétne aj fiktívne. Miestom, kde sa dá byť normálne aj surreálne. Nie je pre architekta a architektúru nič dôležitejšie ako ju vidieť fungujúcu. Nie ale iba ako dispozičný diagram. Musí zniesť aj kolízie vzťahové a príbehové. Také, ktoré ju tvoria a dávajú dispozíciám zmysel.
Scénografia je teda najhlbšie uvažovanie o miestach, a preto kto iný ako sčítaný architekt by mal byť jej najlepším tvorcom. Študenti mali možnosť spoznať, skúsiť scénografiu a divadlo aj na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Semínar Súčasná scénografia predstavuje dielo svojich poslucháčov:
Študenti si zvolili inšpiratívne miesto v budove FASTU. Jej priestorový fragment, detail, celok, ktorý im vnútorne, intelektualne, intuitívne a možno aj formálne čo najviac navodzuje atmosféru, fabulu príbehu. Vytvorili si réžijnú a dramaturgickú myšlienkovú skicu s dosadenim herca, hercov a dôvodov ich konania. Fotografiou miesta označia pristor ktorému ich koncept prináleží.
FOYER FASTU:
Miesto, ktoré bolo v budove najdené sa pretransformuje aj s hereckou akciou do Foyer. Študenti budú čo najbližšie transponovať atmosféru do priestoru vestibulu - prerozprávajú svoju scénografickú ideu nekulisovým spôsobom na nové miesto /s rovnakým kontextom/. V tomto novom priestore však realizujú aj telesnú substanciu, ktorá bola postrádaná na originálnom mieste.
Bude vytvorený surreálny paralelný multi-priestor stretávajúci sa v jednom bode.
Počas akcie /max 30min/, ktorá bude aj zoficiálnením vyvesených fotiek na miestach a budú zároveň premietané alebo vyvesené aj vo Foyer, budú interpretované etablovanou sopranistkou Evou Šuškovou - Kurtagové hudobné miniatúry - Kafka Fragmente.
Vestibul bude ako divadlo. Stretnutie kafkovych zamysleni na jednom mieste, znásobenie ich účinnosti, lievik k úniku vnútorných trápení a vzrušení. Vestibul neposkytuje také diverzifikované priestory ako celá stavba, no stále ostáva tou istou stavbou vzniku priestorových myšlienok. Premýšlanie nad "hereckou akciou - alebo statickym herectvom alebo iba instalovaním objektu" zákutím stavby, alebo miestom v stavbe aké Foyer netovrí , umožní multiplikovať kreatívne myšlienky. Foyer sa stane divadlom citácie bezkulisovým spôsobom.
Tvorca sa zúčastní dvojitého diskurzu; o architektúre a príbehu a o architektúre a Ňom. Vysledok by mal byt nájdenie ďalšej cesty ako uvažovať o mieste a dizajne.